Za akú budúcnosť bojujeme v tomto štáte? Vždy keď sa obzriem okolo seba a vidím len chabé reči o tom čo komu vadí, ale žiadne skutky. Každý sme nespokojný s niečím a mňa v tejto dobe trápi, že sa tu snažíme bojovať napríklad proti prijatiu emigrantov a politickému vplyvu na našu krajinu, ale takmer nikto nie je schopný bojovať ani len sám za seba a to čo je pre daného človeka naozaj dôležité. Spýtaj sa sám seba čo ťa v túto chvíľu najviac trápi, čo by si chcel zmeniť a za čo bojovať. Keď si si odpovedal na všetko, tak sa zamysli či naozaj chceš bojovať za niečo a čo si pre to ochotný obetovať.
Je potrebne si uvedomiť, že tento štát chce dopustiť príjem emigrantov, ale niekoľko rokov nie sme schopný nájsť riešenie s neprispôsobivými alebo vytvoriť zázemie, ktoré by pomohlo dôstojne žiť mladým a vlastne všetkým ľuďom. Žijeme v nefunkčnom systéme vďaka ktorému som mal vždy obavu založiť rodinu a je to len prirodzený postup v živote.
Toto sú reálne obavy mladých ľudí, ktorý v tejto krajine pracujú, žijú a vychovávajú deti . Najhoršie je že vidím neschopnosť štátu pomôcť. Naši papaláši si neuvedomujú ani len to, že podnikateľ na Slovensku zamestnáva ľudí, tým platí odvody a dane a s toho predsa funguje štát. Ľudia majú zamestnanie. Automaticky klesá nezamestnanosť. Prečo ničia akékoľvek snahy ľudí o podnikanie a zamestnávanie ľudí? Kde je podpora štátu keď mladý človek ide napríklad na vysokú školu? Skončí a dostane tak maximálne kopanec do zadku a potľapkanie po pleci, keď ho prijímajú do rýchleho občerstvenia a hlavne aby nezabudol na uhorku. Mladý nedostavajú byty, podpory, príspevky ale kopance za to, že sú Slováci. Peniaze, ktoré sú vynakladané na neprispôsobivé skupiny a teraz najnovšie budú aj na utečencov... čo keby boli investované do budúcnosti tohto štátu? Palivom štátu sú ľudia, ktorý pracujú, platia dane a aj nakupujú doma tak prečo si ich neváži nikto? Pýtam sa ľudia do kedy chceme toto akceptovať almužny na materskej, rozkrádanie a financovanie toho čo je absolútne neprínosné pre našu spoločnosť?
To že prejavíme nespokojnosť a vystúpime je prvý krok k tomu, aby sme niečo zmenili. Po nás sú na rade naše deti a akú budúcnosť im chceme ponúknuť??? Zatiaľ nám skvele vychádza plán že napríklad tvoje dieťa bude robiť na jedného dôchodcu, štyroch neprispôsobivých a ešte ako bonus aj na nejakých tých utečencov ktorý ho ešte za to dobijú a okradnú. Ty už nečakaj vnúča!!!